Tradične sme sa stretli všetci modelári, (ktorí môhli, alebo chceli) aj s manželkami v klubovni na letisku. Napriek nevľúdnemu počasiu sme strávili pekné chvíle vo vykúrenej miestnosti, stôl plný dobrôt, opojnou vôňou vareného vína aj výbornej kávy. A k tomu skvelá atmosféra. Miro sa opäť ako fotograf nezaprel a zachytil toto emotívne stretnutie teraz trocha netradične. Však posúďte sami. Dve veci mi tam chýbajú len - foto autora a spoločný záber. Ale možno to bol zámer tak to stvoriť. Nech takáto tradícia vydrži aj naďalej a máme dôvod sa stretávať pri tom čo nás baví aj napĺňa.

Toto sa mi vôbec nepíše ľahko ani dobre. Práve som dostal písanie od Dušana: “S poľutovaním Vám oznamujem, že nás opustil náš dobrý kamarát - modelár Ľudo Kabáč. Posledná rozlúčka sa uskutoční 14.12.2018 (piatok) na novom cintoríne v Žiline o 12:30 hod. Česť jeho pamiatke.”
Pozrite krátke spomienkové video od Mira. Budeš nám všetkým moc chýbať!

Keď sme s Ivanom Taldom chodili na súťaže RC V1, V2 niekedy na prelome 70/80 rokov v dobách pravekých nášho hoby objavilo sa tu práve aj Amigo (pôvodné je z roku 1960). Od vtedy mi ostal v pamäti s tým, že také si raz postavím aj ja. Prešlo moc veľa času a nie. Až teraz keď som v kalendári uvidel že je naplánovaná súťaž RC V2 v Martine v máji a bola možnosť kúpiť stavebnicu Graupnerovú za dobrú cenu bolo rozhodnuté. Do jari je ešte trocha času, tak to dúfam stihnem. Aktuálne je to už 5. generácia Amiga aj keď práve táto vychádza z Amiga II z roku 1966. Kúpil som k tomu ešte JAPICO a laky a trocha farbičky a hurá do práce. Keďže vlekára nemám (a to bol ten rozhodujúci človek, ktorý mnohokrát vyhrával závod) použijem “gumicuk” ( 15 m guma hadička + 100 m lanko čo je aj v pravidlách kategórie F3 RES ) a teším sa na to, že sa dostanem častejšie do prírody a budem sa viac hýbať - teda v to dúfam.

Pri hľadaní niečoho iného som objavil aj tieto zábery z prvého môjho sóla, však už je to jedenásť rokov. Vďaka patrí môjmu inštruktorovi, nielen že ma dozeral, ešte aj fotiť stihol. Na začiatku výcviku som si skutočne nedokázal predstaviť, že sa až sem dopracujem. Boli to krásne časy a na Seagleair a Trenčianske letisko spomínam a rád - a rád sa tam vraciam. Moje prvé lietko bola Katana DA-20, neskôr DA-40, v Hričove k tomu pribudli Cessna 152, 172.

Že sa dá zmysluplne tvoriť aj v tomto studenom období dokazuje Miro, je to výzva pre nás ostatných, pozrite jeho nové VIDEO. Zdieľam aj s originálnym názvom a doplňam - Poriadna dávka nostalgie! Mal som ho ako asi 12-ročný. A bol to skutočne prvý dotyk s modelárstvom. Neskôr som postavil aj model, aj motor na stojane bežal. Len do luftu sa žiaľ nikdy nedostal. Dúfam, ale že Milan sa určite ukáže na letisku s týmto krásavcom staručkým, ale stále krásnym. Teším sa. ( moja otázka ešte k tomu - dá sa dnes ešte zohnať detonačné palivo? )

Miro nám umožnil nazrieť do dielne nášho “Tata”. Napriek veku dokazuje, že to stále vie a finišuje s jeho zatiaľ najväčším aj najkrajším projektom. Už tomu veľa nechýba. Všetci mu držíme palce a tešíme sa na jeho skorý a úspešný zálet. Pozrite už tradične pekne spracovanú fotoprezentáciu.

Ja som sa tentokrát rozhodol pre klasiku - žiadne EPP, žiadny laminát ani kompozit. Pekne poctivo - drevo, plátno, farba, štetec. Musger MG-19 Steinadler. Rakúska dvojsedadlovka z roku 1951. Celkovo bolo postavených 40 kusov, z toho dnes ešte lieta ca. 12. Sledujte môj progres.